Lukáš Kuzmiak: Případ mého ukradeného Macbooku je jen ukázkou pomalosti policie

Nešťastná událost ho proslavila, ze dne na den se stal jedním z nejsledovanějších lidí hned ve dvou státech – v Česku a na Slovensku. Jeho případ sledovaly tisíce lidí, informace o něm se vysílaly v hlavních vysílacích časech a popsal se o něm nespočet řádků. Člověk, kterého dříve nikdo neznal, se znenadání stal slavným…

Dvaadvacetiletý Lukáš Kuzmiak, který je původem ze Slovenska, ale bydlí v Praze 5, je kromě italského jídla také nadšencem do počítačové bezpečnosti. Je také fanouškem společnosti Apple a rád používá její produkty. Jednoho dne ho však zaskočila nemilá zpráva. Jeho byt byl vykraden a kromě mnoho dalších věcí se ztratil i drahý Macbook. Postupoval tak, jak měl, informoval o všem policii a poskytl jí veškeré informace.

To však nezabíralo. Policie stále jeho případ nemohla vyřešit a jeho věci mu vrátit. Shodou náhod si všiml, že jeho počítač je připojený. Měl možnost sledovat dění před monitorem a to ho proslavilo. Založil si webovou stránku, kde publikoval takto pořízené obrázky. O jeho případu informovalo mnoho médií, případ obletěl celý internet a mnoho Čechů a Slováků začalo diskutovat o morálnosti a legálnosti jeho postupu, kdy vzal zákon do svých rukou…

Jak to celé bylo? Co ho k tomu přivedlo a proč se tak zachoval? Na to vše nám odpověděl v tomto rozhovoru.

Lukáši, přibližte nám, jak se celá věc stala. Přišel jste domů a viděl jste vykradený byt nebo vás někdo informoval? Co všechno se ztratilo a jaká byla tedy škoda?

Bol som stále v práci, keď sa to stalo, volala mi majiteľka bytu, že ho pravdepodobne niekto vykradol, že tam je polícia a či by som tam mohol zájsť. Tak som hneď vyrazil z práce a šiel domov, tam to vyzeralo ako po výbuchu. Po chvíli som zistil, že mi chyba notebook, fotoaparát a pár ďalších veci menšej ceny.

Informoval jste okamžitě policii? Jak ta postupovala a jak probíhalo celé vyšetřování?

Polícia už bola na mieste, keď som prišiel domov, zavolali ju susedia, ktorí si všimli, že byt niekto vykrádal. Po mojom príchode som nahlásil veci, ktoré zmizli, s tým, že neskôr večer, po zabezpečení bytu (dvere boli vylámané a tak som nemohol odísť), prídem podať oficiálne prehlásenie o škode a celej veci.

Rozhodl jste se celý problém vzít do vlastních rukou a lidi používající váš počítač jste začal nahrávat. Jak vás toto napadlo?

Aj napriek tomu, že polícia poznala SPZ a typ vozidla, v ktorom zlodeji unikali sa jej nepodarilo páchateľov zadržať. Následné sa prišlo na to, že SPZ bola ukradnutá z iného vozidla.

Asi týždeň po krádeži som sa chcel cez program na vzdialenú správu (LogMeIn) pripojiť na iný počítač a náhodou som si všimol, že môj ukradnutý počítač bol on-line deň predtým, začal som teda zisťovať kde je a kto ho má. Nebol by som povedal, že bude počítač niekto používať s pôvodným operačným systémom.

Takto dopadly dveře vykradeného bytu.

Po jak dlouhé době jste získal první záběry, respektive jak dlouho po krádeži se počítač začal používat?

Najskôr som mal k počítaču prístup len cez vzdialenú správu, videl som teda plochu notebooku a mohol som sledovať čo tí ľudia robia. Behom toho som si všimol, že počítač ostal v jednej chvíli zapnutý bez toho aby pri ňom niekto sedel, vzdialene som do neho doinštaloval program, ktorý vedel automaticky zasielať screenshoty a fotky z webkamery na server tohto software-u, pre prípad, že by som k počítaču stratil prístup cez vzdialenú správu (na tú je totiž potrebné užívateľské meno a heslo k počítaču, ktoré mohol ktokoľvek kedykoľvek vymazať). To sa nakoniec po asi týždni aj stalo a tak som mohol už len čakať kým niekto počítač znovu zapne a program mi pošle ďalšie informácie.

Když jste poprvé uviděl lidi na obrazovce, myslel jste si, že jsou to skuteční zloději, nebo vás napadly i jiné možnosti?

Nad tým som v prvej chvíli nepremýšľal, chcel som počítač dostať spať, preinštalovať software v počítači je pomerne jednoduchý úkon a tak mi bolo jasné, že sa skôr jedná o náhodu a musím konať rýchlo, informácie som preto hneď odniesol na políciu dúfajúc, že zareagujú dostatočne flexibilne. Dúfal som ale zbytočne, ukázalo sa, že moje dôkazy neboli pre políciu dostatočné a dozvedel som sa, že bude trvať 3-4 týždne kým sa polícii podarí získať súdny príkaz na domovú prehliadku. Počítač následne zmizol a asi týždeň som o ňom nemal žiadne informácie. Myslel som si, že je už neskoro. Notebook ale po pár dňoch niekto zapol, to ale bolo na inom mieste ako predtým. Polícia ďalej čakala na súdny príkaz na prehliadku pôvodnej lokality, čo sa po presune notebooku stalo zbytočným. Tak nejak som sa zmieril s tým, že notebook už neuvidím. Založil som teda blog (macbookintruder.posterous.com) a začal na ňom písať o vykradnutom byte a fakte, že aj napriek tomu, že viem kde je môj ukradnutý počítač, nemôžem vlastne robiť vôbec nič.

Jak jste hodnotil jejich činnosti na počítači? Co vše jste mohl sledovat? Co nejvíce na počítači prováděli a viděl jste i věci, které dělali mimo něj?

Po nečinnosti zo strany polície som chcel tých ľudí upozorniť, že notebook, ktorý používajú je kradnutý, snažil som sa teda zistiť kto tí ľudia sú, bohužiaľ žiadna z ich činností mi nič také neumožnila. Dúfal som, že sa niekto z nich prihlási do emailu, na nejakú sociálnu sieť alebo akúkoľvek službu, ktorá by mi pomohla ľudí kontaktovať, nič také sa ale nestalo.

Videl som tváre ľudí, ktorí notebook používali spolu so screenshotmi obrazovky v danej chvíli. Prezerali si rôzne weby, od e-shopov s parfumami cez internetové fóra a hry až po stránky s erotickým obsahom. Nestávalo sa veľmi často, že by počítač ostal zapnutý tak aby „videl“ do miestnosti, takže som väčšinou videl len stenu alebo okno.

Dalo se se záběry nějak pracovat, například je vyostřit, přiblížit a podobně?

Program fotky fotil automaticky, takže nastavenia webkamery pri snímaní snímku som nemohol ovplyvniť, jediné čo sa dalo urobiť, bolo fotky následne skúsiť napr. zosvetliť a vidieť tak aspoň siluetu človeka, ktorý sedel pred notebookom v tme. Fotky z webkamery nie sú veľmi kvalitné a boli na server nahrávané už v komprimovanom formáte, s ktorým sa veľa zázrakov robiť nedá.

Případ vzbudil i zájem televizních stanic.

Kolik lidí se za počítačem nakonec vystřídalo?

Ľudia, ktorých program zachytil webkamerou boli štyria. Celkovo sa ich ale pred počítačom vystriedalo viac. V dobe keď tam program, ktorý fotky robil ešte nebol, sa tam objavil ešte jeden človek, prihlásil sa do svojho emailu – to bola asi tá hlavná stopa.

Jak rodina zjistila, že je sledujete? Kontaktovala vás osobně nebo například přes nějaká média, policii…?

Rodina v médiách zverejnila, že ich na to upozornil známy SMS správou po odvysielaní prvého večerného spravodajstva, ktoré o prípade informovalo. Rodina následne notebook vrátila polícii a prostredníctvom polície ma požiadala o stiahnutie článkov na mojom blogu, čomu som po telefonáte z polície vyhovel prakticky hneď – články som z blogu stiahol.

Jak probíhala vaše první schůzka? Kde jste se s nimi setkal a jak jste na sebe navzájem reagovali?

Nikdy sme sa osobne nestretli.

Případem jste získal popularitu, ale mnoho lidí celý váš postup hodnotí velice negativně. Myslíte si, že jste se zachoval správně?

Nemal som v úmysle nikoho poškodiť, práve preto som tým ľuďom dával čierne pásky cez oči, na blogu neboli žiadne ich osobné informácie, žiadne som ani sám nemal. Veľa ľudí hovorí, že som mal informácie dať polícii a nechať vyšetrovanie na nich. O rodine v Prahe som ale nemal žiadne informácie, žiadne mená ani adresy, jediná stopa bola IP adresa. Bohužiaľ po novele zákona nemajú poskytovatelia internetu povinnosť vydávať polícii informácie o tom, kto mal akú IP adresu v danom čase ani tieto informácie uchovávať. Zo strany polície som sa dozvedel, že na vyžiadanie takýchto informácií potrebujú ďalší súdny príkaz a dostať ho potrvá ďalšie 3 až 4 týždne. Nedokážem si predstaviť mesiac nečinne sedieť a čakať na to, až notebook niekto preinštaluje a ja stratím aj poslednú stopu.

Jak byste celou věc komentoval vy, kdybyste byl tím na druhé straně, a snímán jste tedy byl vy?

Neviem si predstaviť ako by k tomu došlo. Ak si už kupujem používanú vec, tak si ju nájdem na internete alebo v nejakých inzerátoch a zistím koľko podobná vec stojí, ak mi ju niekto ponúka za polovicu tej ceny tak mi bude od začiatku jasné, že je tá vec buď pokazená alebo ukradnutá, prečo by ju inak niekto predával tak hlboko pod cenu.

Doporučil byste tento postup i dalším lidem?

Podobných prípadov sa po svete udialo už veľa, vo väčšine prípadov ale bola polícia schopná konať, tu polícia čaká až sa prípad vyrieši sám alebo ho uzavrie, príde mi to smutné. Zopár ľudí, čo sledujú môj blog mi poslalo odkazy na podobné prípady, jeden napr. vo Veľkej Británii. Tam polícia požiadala poškodeného aby ich informoval keď sa notebook znovu pripojí k internetu a v tom čase prišla do bytu, kde notebook bol, prípad vyriešený.

Ja netvrdím, že polícia mala vyraziť dvere, zatknúť každého koho uvidí a víťazoslávne mi doniesť počítač, myslím, že by úplné stačilo chcieť s prípadom niečo urobiť, pokúsiť sa ľudí identifikovať, zazvoniť u nich doma a slušne sa ich opýtať, prečo majú ukradnutý počítač, nič viac, nič menej.