Blogerka Alex alias Crazy Sexy Fun Traveler: Neopaluji se nahoře bez ani netančím nahá po stolech

Charismatická Slovenka Alexandra Kováčová možná není u nás tolik známá, po světě je však proslavená jako Crazy Sexy Fun Traveler. Její blog plný šťavnatého obsahu, fotek z celého světa, ale i jógy, meditací a hlubokých myšlenek vám znovu připomene, proč jste v dětství chtěli procestovat svět…

Ahoj Alex, cestuješ po celém světě. Kde se nacházíš zrovna teď?

Prekvapivo, momentálne som doma v Snine na východe Slovenska. Ale práve sa chystám na asi 5 či 6 týždňov do Mexika, Thajska, Aruby, Miami, Prahy a Londýna.

Můžeš se nám na začátek představit? Odkud pocházíš, kolik ti je let, kde momentálně žiješ a co tě baví?

V novembri 2014 budem mať 30 rokov, ale zatiaľ si naplno užívam posledné -dsať mesiace. Som z malého mestečka Snina pri ukrajinskej hranici. Momentálne už od marca 2011 nežijem nikde alebo by som mala skôr povedať, že všade. Nemám stály domov, hoci sa často vraciam do Sniny za rodinou a známymi. A čo ma baví? Cestovanie, joga, meditácie, spoznávanie nových kultúr a ľudí, príroda, zvieratá, hudba …

Píšeš cestovatelský blog Crazy Sexy Fun Traveler. Jak to všechno začalo? Co v tobě probudilo touhu cestovat, co tě utvrdilo, že to je ta „tvoje cesta“?

Dá sa povedať, že som vedela, že chcem cestovať už tak v 15tke určite. Potom sa mi to potvrdilo, keď som strávila v Barcelone sama 3 týždne v roku 2007 a nakoniec, keď som robila letušku 2 roky, tak to už bolo jasné úplne všetkým, že mojím poslaním je cestovať okolo sveta. V septembri 2010 som si založila blog. Skôr to bola náhoda-nenáhoda, ako to ja nazývam, keďže všetko sa deje z nejakého dôvodu … Trpela som nespavosťou a raz v noci som si uvedomila, že chcem tráviť čas niečím plnohodnotným, čo tu po mne ostane a nie len pozerať filmy. Tak som si vygooglila travel blog a v tú istú noc založila môj vlastný. Takmer neprestajne cestujem od marca 2011, čo sa živím len blogovaním o cestách.

Pamatuješ si na svůj první post? O čem byl? Psala jsi ho slovensky nebo anglicky? Jaké bylo poprvé kliknout na „publish“?

Písala som anglicky hneď od začiatku, ale presne prvý si nie som istá, lebo som naraz písala asi 3 o južnom Taliansku, kde som vtedy bývala a pracovala ako letuška. Publish bolo jednoduché, lebo o blogu tak mesiac najprv nikto nevedel. 😀

Dneska máš na FB 40 000 fanoušků. Kdy proběhl nějaký mezník, že se ti začalo dařit a lidi tě začali číst?

Po pravde si presne nepamätám, asi tak po roku blogovania, keď som začala odpisovať na všetky rozhovory, ktoré mi chodili. Asi každý týždeň najmenej raz ma niekto žiada o rozhovor a často mám toho toľko, že iné články pre iné weby alebo časopisy ani nestihám písať, len tie rozhovory. Potom Facebookoví fanúšikovia narástli dosť hlavne minulý rok, keď mal Facebook dobré podmienky na pár mesiacov, tak som to využila z marketingového hľadiska. Pracovať na internete je fajn, lebo sa to dá z každého kúta sveta, ale na druhej strane treba aj neustále sledovať všetky nové trendy, aplikácie, nové pravidlá atď. Vie to byť náročné stále ísť s dobou a všetko prispôsobovať.

Co ten název, Crazy Sexy Fun – je to tvůj přístup k životu? Jak se projevuje ta craziness a sexiness? 😉

Hm, čakala som túto otázku, ako vždy 🙂 Tak ma volali už známi pred tým, ako som začala blogovať a ráno o 4 hod., keď som si blog zakladala, to bolo to jediné, čo ma narýchlo napadlo. Pre mňa však crazy znamenajú skôr nejaké adrenalínové športy, a sexy? Pri bazénoch, na pláži a vo vírivkách trávim veľa času, nemám rada zimu … Bohužiaľ si veľa ľudí predstaví niečo úplne iné. Ja však nepijem, nerandím, netancujem nahá na stole, a neopaľujem sa hore bez … Sú aj iné crazy sexy veci, inteligentnejšie.

Blog píšeš anglicky. Máš nějaký přehled, kolik lidí tě čte z ČR a SR a kolik % jsou lidi z celého světa?

Áno, samozrejme, štatistiky si sledujem stále, len každá stránka, ktorá ich meria, udáva niečo iné. Keďže je blog anglicky, tak v priemere je to však asi 4 – 10% mojich čitateľov z ČR a SR. Na Facebooku, kde pridávam statusy aj slovensky, je to viac aj tých, čo anglicky inak dobre nevedia.

Obdivuji Tě z mnoha důvodů. Zaprvé proto, že první post, který jsem si přečetla, byl o sebevraždě tvého bratra a hodně mě zasáhl. Zadruhé proto, že máš na blogu čím dál víc jógy a spirituálních věcí. Ale hodně i proto, že je ti ke 30 a nepovažuješ to za důvod, proč se zastavit a zakotvit, naopak vymýšlíš neustále další craziness. Setkáváš se někdy s názorem, že už jsi „dost stará“ na takový život? Jak na to reaguješ, jaký na to téma máš vůbec názor?

Mrzí ma, že prvý článok, ktorý si na mojom blog čítala, bol práve o bratovej samovražde. Ale aj také smutné veci sa stávajú a treba o nich hovoriť. Človeku sa potom veľmi uľaví a komentáre od ostatných tiež pomáhajú žiť ďalej.

Jóga, meditácie a celkovo duchovný svet ma čím ďalej, tým viac zaujíma. Pomáha mi to nielen fyzicky, ale aj mentálne. Vrelo odporúčam všetkým vyskúšať. Potom sa už však ťažko pôjde naspäť do menej “osvieteného“ života.

Naopak, ja som rada za svoj vek. Každý rok sa naučím viac a viac ako funguje svet, o čom je život, čo od života chcem, čo je a čo nie je dôležité. Starnutia sa nebojím. Ja to beriem tak, že človek skôr nadobúda skúsenosti. Či si ostatní myslia, že som dosť stará na takýto život? Možno, ale je to iba ich názor a ten si neberiem osobne (jedno z dohôd od Dona Miguela Ruiza, ktorými sa riadim.) Ja sa cítim na 20 rokov, len psychicky aj fyzicky vyspelá. Chcem sa usadiť, ale len v tom význame, že budem mať svoje sídlo, takú base ako sa to volá anglicky, odkiaľ budem aj naďalej podnikať rôzne výlety. Určite si chcem aj založiť rodinu, pevne verím, že bude cestovať so mnou. Treba si ísť za svojím snom bez ohľadu na názor spoločnosti. 🙂

Jsi hodně otevřená i ohledně vztahů a sexu. Netajíš se tím, že sem tam vznikne nějaký románek i tím, že cestování a hledání životního partnera nejdou úplně dohromady. Nevadí ti třeba, že si takové věci čte tvá blízká rodina? Kecají ti do toho lidi, objevují se hateři? Jak reaguješ?

Ťažká téma. O vzťahoch píšem aj preto, že je to proste normálne. Nie som mníška a tváriť sa, že som stále single, by nemalo zmysel. Každý má sem-tam vzťahové problémy a cestovatelia to majú asi ešte ťažšie. Blízka rodina mi nevadí, nemám problém sa o všetkom vyjadriť aj osobne priamo im. A hateri sa objavujú vždy, ale na túto tému po pravde menej. Skôr sú muži radi, že majú stále nádej sa so mnou zoznámiť, keď mi nevyšiel ďalší vzťah. 😀 Mne osobne veľmi pomáha napísať článok vždy, keď sa mi niečo nepodarí, aj keď ide o romániky na cestách. Je to pre mňa určitá terapia, ktorá funguje v danej sekunde ako dám publish. Problém je zrazu preč. Ako som už spomínala, verím, že zatiaľ je to tak, ako má byť a asi nie som ešte úplne pripravená na vzťah do konca života. Ešte sa trošku viac vymeditujem a zdokonalím si telo jógou a potom to príde samo v tej najneočakávanejšej situácii. 🙂

Snažíš se jíst jako raw vegan. Jak složité je to při cestování – máš ověřené tipy? V jakých zemích se ti jedlo nejlíp?

Je to dosť náročné, hlavne preto, že mám veľmi rada syr. Ostatné sa celkom dá, ale tie syry a čokoláda, to je niekedy brutal … V niektorých štátoch je to jednoduché, keď majú veľa čerstvého ľahko dostupného ovocia, tak vydržím s radosťou jesť ovocie až do večere, potom už len nejaký šalát. Napr. v Kostarike, Mexiku, Paname, Bolívii, Thajsku, Španielsku … tam je veľa ovocia … ale zase Mexické quesadille milujem, ťažko sa odoláva. Nemám však rada pálivé jedlá, napr. v Thajsku je skoro všetko pálivé, takže (ne)dobrovoľne vyberám radšej ovocie, kokosové orechy a surovú zeleninu.

A tipy? Pred každým jedlom si dobre premyslieť, aký to bude mať účinok na moje telo a či nie je momentálne zdravšia varianta, ktorú si môžem vybrať. Raw vegan jedlo mi dodáva energiu, čistotu mysle, zmysel života a zdravie. Ak o vitariánstve a spirituálnom spôsobe života chcete vedieť viac, vydala som aj e-book s názvom Surová strava a cestovanie – vhodný aj pre tých doma, nielen na cestách.

Poslední dobou vyhledáváš víc spirituální věci, jógu. Co zapříčinilo tu změnu? Co zrovna prožíváš?

Už to je 2 a pol roka, čo s prestávkami cvičím jógu. K meditáciám som sa dostala až trošku neskôr, ale čím viac sa venujem týmto veciam, tým som pokojnejšia, lepšie sa mi rozmýšľa a môžem sa sústrediť na veci, na ktorých mi naozaj záleží. Denne nám mysľou prejde okolo 60 000 myšlienok, z čoho je väčšina negatívnych a jóga a ďalšie spirituálne praktiky mi práve pomáhajú zastaviť myslenie a užívať si prítomnosť čo najviac. Na druhej strane mám však pocit, že čím viac o tomto všetkom čítam a pozerám viac videí, a aj to praktikujem, tým väčšími a ťažšími zmenami prechádzam. Zmena nastala najprv len „náhodne,“ keď som išla na prvú hodinu jógy na ostrovoch Bocas del Toro v Paname v máji 2012. Odvtedy neviem prestať a čoskoro si budem aj robiť kurz, aby som mohla sama jógu aj učiť. Tiež mám v pláne nahrať meditácie slovensky aj anglicky, videá aj audio kurzy. Máte sa na čo tešiť. Vnútorne ma to uspokojuje, tak prečo nie?

Hodně lidí zajímá jedna jediná věc. Jak si to ta holka může sakra dovolit, že takhle jezdí po světě. Sama jsi o tom napsala hodně povedený blogpost. Takže ve zkratce, živíš se online psaním, je to tak?

Áno, je to presne tak. Moje blogy sú nielen moje hobby, ale aj moja práca a to 24 hod denne. Pomáham aj so sociálnymi médiami a reklamou.

Musí to být hodně punkové, není Wi-Fi, prostředí nepříliš work-friendly, ruch hostelů. Kolik hodin denně tak pracuješ a jak se motivuješ?

Tak to súhlasím a možno aj preto už preferujem luxus hotely, kde mám sama svoju izbu a pokoj a nie hlučné hostely, kde chce každý len piť a kričať. Alebo už starnem… 🙂 V mojej práci sa mi páči aj to, že nemám stereotyp a odhadnúť, koľko hod denne pracujem je nemožné. Niekedy nepracujem vôbec, niekedy hodinu, niekedy však 16 až 18 hod. denne píšem články a maily. Motivujú ma čitatelia svojimi správami, keď mi ďakujú za to, čo robím; alebo tiež maily od sponzorov, čo na články nerpezlivo čakajú. 😀

Vidíš, zmínila jsi sponzory. Máš nějaký tip, jak si tím vydělat jakž takž na živobytí?  Využíváš nějaké formy affiliate marketingu?

Nie som zástancom affiliate marketingu, po pravde minimálne sa mu venujem. Už som pracovala s viac ako 250 sponzormi z celého sveta, a dokonca aj veľa blogerov sa diví čo robím inak, že to funguje. Ja sama neviem. Žeby hashtag #sexisobota na Facebooku? 🙂 Asi skôr treba pevne sledovať marketing potencionálnych sponzorov a osloviť len tých, ktorí naozaj majú niečo spoločné so mnou, mojimi nápadmi, produktami, víziami atď. Musíme si navzájom pomáhať, ide o obojstrannú spoluprácu, takže nie, že niečo mi dajte/zaplaťte a tým to hasne.

Jakým způsobem cestuješ – jsi hodně spontánní a měníš plány během cest, nebo si vždy dopředu seženeš hotel, naplánuješ program?

Keď sa živím blogovaním a sponzori ma pokrývajú výlety, aby som potom o nich napísala, oni musia vedieť dopredu dátumy aj väčšinu plánov a itinerár. Ja som dosť pedant a detailistka, takže mi to na jednej strane vyhovuje – byť zodpovedná. Ale niekedy pocit, že presne viem, kde budem a čo budem robiť za 5 mesiacov v daný deň až také milé nie je. Niekedy, keď je to nevyhnutné, plány mením a nechám sa niesť prúdom.

Stalo se ti někdy, že by ti vybuchlo ubytování nebo prostě přišla nějaká krize?

Určite áno, viackrát. Buď to bolo kvôli nezodpovedným sponzorom alebo sa na poslednú chvíľu pomenili plány z osobných dôvodov alebo sa proste len niečo posunulo v programe a potom to posunulo viac vecí za sebou. Rozčuľovať sa nepomôže, vždy som si musela sadnúť a prejsť si to celé logicky, že ako to bude najlepšie. Párkrát som však zbytočne minule veľa takto na poslednú chvíľu kvôli nečakanej zmene plánov. Veľká kriza bola napr. keď som ochorela na silný zápal dutín v Bolívii tesne pred návštevou Peru, mojej vysnívanej krajiny a vo vysokej nadmorskej výške by som sa nemohla vyliečiť, tak som si kupila last minute letenku do Kostariky na pláž. Vtedy to stálo za to a naozaj platilo, že všetko zlé je na niečo dobré. Odvtedy kostarické pláže milujem. 🙂

Máš tip na weby, appky, fóra, které by nám mohly pomoct najít třeba levné ubytování či jinak ulehčily cestování?

Bude to znieť asi divne, ale ja na fora nechodím vôbec, nemám na to čas. Letenky, ktoré mi náhodou neplatia sponzori, hľadám často cez skyskanner.net. Tiež sa oplatí zbierať míle od aeroliniek, často používam SPG kartu.

Z tvého blogu jsem také pochopila, že existují konference pro travel blogery. Můžeš nám o tom něco říct, o co se jedná, co se tam probírá? Co ti to dalo, na takové konference chodit?

Áno, je viac takých konferencií pre blogerov po svete. Idem na jednu práve teraz v septembri do Cancunu v Mexiku. Pred dvoma rokmi som bola v priebehu pol roka snáď na každej, čiže asi na 6tich. Chodím tam hlavne preto, aby som sa zoznámila s novými blogermi a zase stretla so známymi a tiež nadviazať nové kontakty so sponzormi a niečo nové sa naučiť z oblasti marketingu, blogovania a tých technických vecí, ktoré až tak neovládam.

Jaká země tě nejvíce zasáhla a proč?

Jednoznačne Mexiko. Už odmalička som ten štát milovala ešte roky predtým, ako som sa tam konečne dostala v roku 2011. Teraz tam idem tretíkrát a pochodila som ho okrem severu krížom krážom viac ako ktorýkoľvek Mexičan, ktorého poznám. O Mexiku a Aztékoch som písala aj diplomovú prácu na vysokej škole, milujem mexickú kultúru, kuchyňu, pyramídy, prírodu, pláže a celkovo veľmi príjemných ľudí.

Kam bude směřovat tvé další dobrodružství, co máš na to-do listu?

4. septembra idem do Prahy, odtiaľ letím cez Frankfurt do Mexika na konferenciu a pár výletov. Potom Thajsko na muay thai zápasy, Miami, Aruba a buď zase Mexiko alebo naspäť do Európy. Ešte ma neskôr tento rok čaká asi Londýn, Bora Bora, možno ostrovy Palau, Izrael a Jordánsko. Všetko je v procese plánovania. Potom si chcem robiť ten spomínaný kurz na jógu niekde na pláži.

Jaké plány máš do budoucna s blogem, na co se můžeme těšit?

Bude toho veľa. Mám na pláne niekoľko e-bookov, asi aj knihu o mojom živote, nejaké tie meditácie, joga retreaty po svete, webináre…

Proč si myslíš, že bychom my holky měly víc cestovat samy?

Určite to odporúčam všetkým, nájdete viac samé seba, dospejete a uvedomíte si, čo si treba vážiť a na čo v živote práve naopak ohľad nebrať. Materiálny svet, v ktorom väčšina z nás žije, nie je podstatný. To a aj oveľa viac, nám ukáže cestovanie.

Co bys na závěr vzkázala našim čtenářkám a čtenářům?

Ak máte sen, choďte si za ním. Nikto iný vám ten sen nesplní. Neexistuje nič lepšie, ako žiť si svoj vysnívaný sen.

Zdroj fotografií: Archiv Alexandry Kováčové